Môj príbeh 

Už od detstva som mal rád pohyb a šport. Moje prvé vzdelanie bolo na strednej zdravotníckej škole v Trnave, kde som vyštudoval odbor farmaceutický laborant. V priebehu náročného štúdia som sa venoval aktívnemu cvičeniu v posilňovni. Takmer ako každý mladý chalan som chcel mať čo najrýchlejšie vysnenú postavu Arnolda Schwarzeneggra, ale s nulovými skúsenosťami. Nevedomosť v kombinácií s veľkou premotivovanosťou priniesli aj zranenia. 

Po vyšetrení lekárom prišla nepríjemná správa – zákaz cvičenia a užívanie liekov proti bolesti. Po dvojmesačnej pauze od cvičenia a užívania liekov stále neprišli blahodárne účinky, ktoré by mi umožnili cvičiť. Preto som začal študovať všetky dostupné informácie ohľadom môjho zdravotného stavu, od anatómie, cez patológiu, až po kineziologiu (náuka o pohybe tela). Napokon som zistil, že s pomocou fyzioterapeuta, si cvičením pomôžem vlastne sám. Po vyšetrení a aplikovaní terapie fyzioterapeutom sa mi podarilo do dvoch týždňov bolesť odstrániť. Po tejto skúsenosti som bol ohromený, za aký krátky čas sa dá pomôcť človeku. Táto skúsenosť vo mne prvýkrát zanechala myšlienku stať sa fyzioterapeutom.

Do konca stredoškolského štúdia ostávalo pár mesiacov, rozhodoval som sa čo vlastne ďalej budem robiť. Budem pracovať alebo pokračovať v štúdiu? Práca v lekárni ma nenapĺňala. Kdeže som sa venoval športu, moje kroky smerovali na Fakultu telesnej výchovy a športu. Po neúspešných prijímacích skúškach som sa na fakultu nedostal. Sklamaný a znechutený z neúspechu som rozmýšľal čo ďalej. Podelil som sa s mojimi myšlienkami s profesorkou, ktorá ma pripravovala na prijímacie skúšky. Navrhla mi štúdium fyzioterapie, čo bola druhá a zároveň moja posledná možnosť, akým smerom by som sa chcel uberať. Na vyššie odborné štúdium fyzioterapie som sa dostal, a to rozhodlo o mojom ďalšom smerovaní. Na záver by som napísal len staré a dobré slovenské príslovie. 

Všetko zlé je na niečo dobré.